Bibleja
Bibleja, alebo aj Písmo Zjeté, je hlavnou knihou Svedkov Liehovových. V nej a vo víne je skrytá pravda. Tu zapísané sú slová, ktoré vyslovil Liehova skrz ústa netriezvych prorokov. Čítaj s hladinkou a porozumením.
10 morových rán epických
Išiel teda Mojsej za faraónom tak, ako mu Liehova prikázal. Rumzes ale mal pečeň zatvrdnutú a nechcel ani len počuť, že by ľud Izralejitský prepustil. To rozhnevalo Liehovu, a ten zoslal na Etilanov 10 morových rán epických.
V prvé ráno sa Etilania všetci dolámaní a dobití zobudili. Jedni mali koleno rozbité, druhí cestné lišaje po tele a iným sa pri návrate z krčmy domov odrazu zdvihol chodník a z celej sily ich udrel do tváre. Ale z toho si Etilania ešte nič nerobili. Veď také sa stáva a o tom svedčí, že bola dobrá párty.
Druhé ráno zoslal Liehova Etilanom ropuchy. Len čo ráno oči rozlepili, zbadali, že každý z nich sa vedľa strašne škaredej ženy zobudil. Ba i ženy rodu Etilského pozreli na lôžko svojho nocľahu a zbadali vedľa seba rozkysnutého ropušiaka. Zopár sa ich pokúsilo pobozkať ropušiaka. Avšak na princa sa nezmenil.
V noci pred tretím ránom Liehovove vetry potrhali všetky sieťky na oknách Etilanov. I pridelil Liehova každému z nich jedného komára, a ten mu bzučal pri uchu celú noc, a nedovolil mu opicu dospať. I svitlo pekné ráno i slnečný deň a dalo by sa ísť vonku na terase posedieť, aj pivo pri rieke dať, ale komáre Etilanov z domu nepustili.
Štvrté ráno uvalil Liehova mor na všetok dobytok a mäso ľahlo skazou. I zavreli všetky kebaby v meste, aj pri Alibabe, ba dokonca aj ten pod Manderlákom. Nemal teda ľud Etilský kde pálenku prehryznúť. I pili nalačno a mocné zloby ich tak ráno čakali.
Na piate ráno uľútostilo sa faraónovi hladných Etilanov. Otvoril svoju barovú skrinku i vybral posledné zásoby čipsov, arašídov, chrumiek a aj tote tyčinky čo DRU. Tu zliezli sa hladní Etilania zo všetkých strán, ako keď balíček žuvačiek medzi kamarátmi vytiahneš, a darmo ich faraón krotil, zožrali všetko na posednie ako kobylky. A tak opäť nemali v ten večer čím pálenku zakúšať.
Večer pred šiestym ránom pobil Liehova Etialnom všetky poháre a tí tak museli jednu fľašku po celej párty kolovať. I zobudili sa ráno všetci s kútikmi a herpesmi na perách, ktoré im nedvolili fľašu k perám celý deň priložiť.
Siedme ráno Etilania mocnú opicu vyspávali a dunihlav veličizný ich trápil. Tu Liehova spustil mocné krupobitie na ich plechové strechy, začalo ladiť miestne bendžové trio, babka začala vysávať, sused vŕtať a o dvanástej sa po celej zemi hlasno ozvalo: Pozor! Skúška sirén! Pozor! Skúška sirén!
Pred ôsmym ránom pomútil Liehova mysle Etilanov, oni sa do nemoty spíjali, potom sa k sebe ako hovädá správali, poháre rozbíjali, po papuliach sa bili a k ženám sa hrubo a vulgárne správali. A keď si ráno na stene nové profilovky pozreli, veľmi sa hanbili a po kanáloch chodili.
V predposlenú noc zoslal Liehova Etilanom alkohol a oni sa tešili pálenke zadarmo, ale nevedeli, že je z Likérky drak. A tí pili od vidím do nevidím, a keď už ani faraón nevidel budúcnosť, nastala na deviate ráno po celej zemi tma tmúca.
Ani to však neobmäkčilo Rumzesovu pečeň a tak Liehova povedal Mojsejovi. Povedz svojmu ľudu, nech sa pripraví na cestu. Pretože túto noc bude pánova Fľaška, teda pánov prechod. V túto noc Ja prejdem krajinou a vypijem Etilanom všetko prvopálené a prvokvasené. A Mojsej spravil ako mu pán prikázal, ale bol sklamaný, že Liehova chce zásoby Etilanom sám vypiť, a jeho nezavolá.
Na desiate ráno pozrel Rumzes na svoje rozbité fľašky a prázdne sudy. Horko zaplakal a pochopil, že Mocného Liehovu neprepije. I pustil národ Izralejitský z nepitia do Zeme zaslopanej.